Písmená in stoja na pravítku presne pri prvom palci, sprava prichádza posuvné meradlo a zovrie ich, a na malom displeji čeľuste sa rozsvieti 25.40. Na milimetrovej stupnici dole sa červená značka posunie k tej istej ryske, na druhý palec sa jedno za druhým uložia tri jačmenné zrná, po oceľovej lište prebehne odlesk a v rohu sa otáčajú kolesá sústruhu so 127 a 50 zubami, ktoré spájajú palcovú vodiacu skrutku s metrickým závitom.
List jednotky
dĺžka · imperiálna miera list 1/1 · rev. 2026-09Palec in · ″
Jednotka mimo SI · veličina: dĺžka; od roku 1959 presne 25,4 mm
Jednotka, ktorú celý svet meria v milimetroch
Inštalatér v Madride a inštalatér v Toronte pýtajú od dodávateľa tú istú „jednopalcovú“ rúru a ani jeden ju nemeria v palcoch, lebo zvonka má 33,7 milimetra a vnútri asi dvadsaťsedem. Rúra zdedila meno po liatinových vodovodoch devätnásteho storočia, pri ktorých bol palec vnútorným priemerom; steny odvtedy zoslabli, ale meno ostalo, a tak palec žije ďalej vo svete, ktorý dávno prešiel na meter.
Skutočný palec je pritom jednoduchší ako ktorákoľvek metrická jednotka: od roku 1959 meria presne 25,4 milimetra, bez chvosta za desatinnou čiarkou, a táto okrúhlosť nie je prirodzená, ale dohodnutá. Pred dohodou sa britský a americký palec líšili o takmer štyri milióntiny a koncové mierky vyrobené na oboch brehoch Atlantiku sa pri továrenskej kontrole nezhodovali.
List ukazuje, ktoré palce sú poctivé a ktoré prežívajú len v mene, prečo má palec dvanásť dielov a prečo každý sústruh s palcovou vodiacou skrutkou má v šuplíku koleso so sto dvadsiatimi siedmimi zubami.
Značka in sa píše malými písmenami a bez bodky, ako každá značka jednotky: 12 in, nie 12 In. ani 12 ins. Na výkresoch a obaloch žije vedľa nej dvojitá čiarka ″, kladená hneď za číslo bez medzery, 12″, a nenahrádza sa dvoma apostrofmi ani úvodzovkami z klávesnice.
Palec ako dĺžka a palec v názve výrobku: jednopalcová vodovodná rúra má zvonka vyše 33 milimetrov, závit G 1 meria 33,25 mm a doska „dva krát štyri“ je v skutočnosti 38 krát 89. Nezamieňať ani s palcami iných krajín, od parížskeho pouce po švédsky tum: pred metrickou reformou mala každá metropola svoj vlastný, dlhý 24 až 27 milimetrov.
01 · Definícia
yard · meter · menovitá hodnotaPalec je jednotka dĺžky rovná jednej tridsaťšestine medzinárodného yardu, a keďže yard je od roku 1959 stanovený ako 0,9144 metra, meria palec presne 25,4 milimetra. Vlastný etalón palec nemá: celý sa opiera o meter a meter o rýchlosť svetla, takže všetka jeho presnosť je požičaná.
V palci žijú dve tradície delenia. V dielni sa polí znova a znova, na polovice, štvrtiny, osminy a šesťdesiatštvrtiny, lebo tak sa ľahko delí pravítko alebo volí vrták; v strojárstve sa naopak delí na tisíc a tisícina palca, „mil“ čiže thou, meria 25,4 mikrometra.
Oddelene od jednotky existuje menovitý palec, teda palec v názve výrobku: pri rúre odkazuje na starý vnútorný priemer, pri doske na rozmer pred hobľovaním a sušením, pri diskete na zaokrúhlenú šírku. Taký palec sa na milimetre neprevádza násobením, hľadá sa v tabuľke normy.
Koľko palcov má jednopalcová rúra
Hore je nakreslená samotná vec v mierke, priložená k nule zvinovacieho metra, a pod ňou oceľové pásmo s dvoma stupnicami: hore palce s delením do šestnástin, dole milimetre. Pásmo sa vyťahuje k okraju veci; modrá čiara označuje namerané, mosadzná prerušovaná čiara to, čo sľubuje názov, a červená výplň medzi nimi je rozdiel medzi menovitým a skutočným palcom.
Palec a unca sú to isté slovo
Rimania delili na dvanásť dielov takmer všetko, od stopy cez libru po dedičstvo, a jedna dvanástina sa volala uncia; z nej angličtina odvodila slovo inch aj ounce. Dvanástka sa dielni hodí lepšie ako desiatka, lebo je bezo zvyšku deliteľná dvomi, tromi, štyrmi aj šiestimi, a preto tesár, ktorý delí dosku na tri rovnaké diely, dodnes uprednostňuje stopy, kým konštruktér, ktorý sčítava kóty v stĺpci, uprednostňuje milimetre.
02 · Prevod
jednotky · staré palce · menovité rozmeryOd šestnástin k milimetrom
Zadajte dĺžku v ľubovoľnej jednotke a list ju ukáže v metrických aj imperiálnych mierach s najbližšou šestnástinou, prepočíta ju na staré palce rôznych krajín a porovná ju s palcami z názvov výrobkov. Dĺžka je vo všetkých záložkách rovnaká, mení sa len to, čím ju meriame.
Pravidlo na zapamätanie: štyri palce sú o niečo viac ako desať centimetrov a päť palcov je presne 127 milimetrov.
Staré palce rôznych krajín sú zaokrúhlené na stotiny milimetra: menili sa zo storočia na storočie a od etalónu k etalónu a v jednej krajine často žili dva alebo tri palce naraz, pre súkno, pre pôdu a pre stavebné drevo. Menovité rozmery výrobkov pochádzajú z bežných noriem a u jednotlivých výrobcov sa môžu líšiť o zlomky milimetra.
| {k} | {v} | {note} |
{text}
04 · Meracie prístroje
pásmo · nónius · mikrometer · koncové mierkyOd šestnástiny po milióntinu
Háčik, ktorý sa kýve
Zvinovací meter je hlavný palcový nástroj sveta a háčik na jeho konci je zámerne uchytený na nitoch s vôľou presne rovnou jeho vlastnej hrúbke: pri vonkajšom meraní sa vysunie, pri oprení zvnútra sa zasunie a nula je v oboch prípadoch na správnom mieste. Tesár, ktorý uvoľnený háčik „opraví“, sa pri ďalšom meraní pomýli o milimeter.
Dvadsaťpäť dielikov na dvadsiatich štyroch
Pri palcovom posuvnom meradle delí hlavná stupnica palec na štyridsať dielov po 0,025 a nónius rozkladá dvadsaťpäť svojich dielikov na dvadsaťštyri dieliky hlavnej stupnice, takže rozdiel medzi nimi je tisícina palca. Číslo rysky nónia, ktorá sa kryje, dáva tretie desatinné miesto, bez elektroniky a bez batérie.
Štyridsať závitov na palec
Vreteno mikrometra je presná skrutka so štyridsiatimi závitmi na palec, takže jedna otáčka bubna ho posunie presne o 0,025 palca a dvadsaťpäť dielikov na bubne delí tento krok na tisíciny. Palcový mikrometer sa ukázal pohodlný práve vďaka tejto aritmetike a jeho metrický príbuzný ju zopakoval so stúpaním pol milimetra a päťdesiatimi dielikmi.
Johanssonove mierky
Švédsky mechanik Carl Edvard Johansson vynašiel sadu oceľových doštičiek, ktoré k sebe priľnú tak pevne, že držia bez lepidla, a z niekoľkých desiatok kusov sa poskladá ľubovoľný rozmer s presnosťou na desaťtisícinu. Pre svoje palcové sady zvolil pomer presne 25,4 milimetra a priemysel toto číslo prevzal dávno predtým, než ho potvrdili vlády.
05 · Pravidlá zápisu
značka · dvojitá čiarka · zlomkyDve čiarky, nie dvoje úvodzovky
V texte sa palec píše značkou in za medzerou, na výkresoch a výrobkoch dvojitou čiarkou bez medzery, a zlomky zostávajú obyčajné, ak je rozmer narysovaný v šestnástinách, a desatinné, ak pochádza zo stroja.
Prvý riadok vpravo pridáva k značke množné číslo a bodku, druhý píše dvojitú čiarku dvoma apostrofmi a rovnými úvodzovkami a tretí zaokrúhľuje presnú hodnotu, hoci 25,4 nie je priblíženie, ale definícia. Štvrtý robí zo značky skratku slova, piaty prepočítava menovitý rozmer rúry ako skutočný palec a pomýli sa o osem milimetrov a šiesty zapisuje šesť stôp a dva palce ako desatinné číslo, hoci 6,2 stopy je šesť stôp a 2,4 palca.
06 · Susedné jednotky
yard · míľa · bodPalec je najmladšou priečkou imperiálneho rebríka, v ktorom dvanásť palcov dáva stopu, tri stopy yard a 1760 yardov míľu; pod ním leží typografický bod, jedna sedemdesiatdvojina palca, a pixel webových stránok, jedna deväťdesiatšestina.
Cez yard je palec definovaný: tridsaťšesť palcov je presne 0,9144 metra.
Vrchol rebríka, na ktorom je rozdiel palcov o dve milióntiny vidieť už v milimetroch.
Typografické drobné palca, v ktorých je vysadené takmer každé písmo na obrazovke.
07 · Historický oddiel
archív · od jačmeňa k metruAko sa palec stal metrickým
{title}
{text}
Rozdiel, ktorý vidí len koncová mierka
Stĺpec ukazuje, o koľko sa každý palec líšil od dnešných 25,4 milimetra, v nanometroch: hore dlhší, dole kratší. Britský imperiálny palec bol o 44 nanometrov kratší, americký o 51 dlhší; rámček ich prechádza po rade.
Pre stolára je to nič, ale dve milióntiny na tisícke kilometrov merania robia dva metre, a preto si americkí zememerači ponechali starú „zememeračskú“ stopu až do konca roka 2022.
Sto dvadsaťsedem zubov medzi dvoma svetmi
Priemyselný palec bol stanovený na 25,4 milimetra nielen kvôli okrúhlosti: 254 sa rozkladá na 2 × 127, takže 25,4 je presne 127 pätín. Na sústruhu s palcovou vodiacou skrutkou prevádza koleso so 127 zubami spolu s kolesom s 50 zubami stúpanie palcového závitu na metrické bez akejkoľvek chyby a taká dvojica ležala desaťročia v šuplíku každého sústružníka.
Keby palec zostal pri starých 25,399956 milimetra, presný prechod by si vyžadoval koleso s viac ako dvoma miliónmi zubov a závity by sa museli rezať s narastajúcou chybou. Tak metrológia sústruhu predbehla diplomaciu: závody prijali 25,4 v tridsiatych rokoch a vlády ho podpísali až v roku 1959.
Odvtedy palec nemá vlastnú dĺžku: všetky jeho etalóny sú etalóny metra vynásobené 0,0254 a presnosť každej palcovej koncovej mierky na svete sa vracia k tej istej rýchlosti svetla ako presnosť milimetra.