Stupeň Celzia
V roku 1742 opísal švédsky astronóm Anders Celsius teplomer s dvoma pevnými bodmi. U neho voda vrela pri nule a sneh sa topil pri sto. Čím teplejšie, tým menšie číslo.
O tri roky neskôr objednal Carl Linné pre skleník v Uppsale teplomer s obrátenou stupnicou. Tá sa ujala. Celsius si všimol ešte jednu vec: sneh sa topí všade pri rovnakej teplote, voda však vrie rôzne podľa tlaku. Dnes je stupeň Celzia určený cez kelvin a 0 °C je presne 273,15 K.
| Označenie | °C |
| Definícia | t = T − 273,15 K, stupeň je rovnako veľký ako kelvin |
| Body vody | topenie ľadu 0,00 °C · trojný bod 0,01 °C · var 99,97 °C pri 101,325 kPa |
| Zavedená | 1742, Uppsala · názov „stupeň Celzia“ — CGPM 1948 |
| Normy | ISO 80000-5 · SI Brochure 9th ed. · ITS-90 |
| Typické hodnoty | −89,2 °C — rekord chladu, Antarktída · 37 °C — telo · 1538 °C — taví sa železo |
01 · Definícia
Ten istý kelvin, len s nulou inde
Celziova teplota t je termodynamická teplota T posunutá o 273,15 K. Stupeň Celzia je rovnako veľký ako kelvin. Preto sa rozdiel teplôt zapisuje v oboch jednotkách rovnakým číslom.
Voda už stupnicu neurčuje. Pri normálnom tlaku sa ľad topí pri 0,00 °C, trojný bod vody leží na 0,01 °C a var na 99,97 °C, nie presne na 100. Tieto zlomky stupňa sú stopou toho, že pevné body sa najprv spresnili a potom sa od nich upustilo.
Prečo mal Celsius vriacu vodu na nule
Dva rovnaké teplomery stoja vedľa seba a stĺpce majú vždy rovnakú výšku. Líšia sa len nápisy. Vľavo stupnica z roku 1742, kde je sto pri topiacom sa snehu, vpravo dnešná. Modrá ryska je sneh, červená vriaca voda.
Nula Celziovej stupnice je zvolená podľa topenia ľadu, nie podľa neprítomnosti tepla. Takéto čísla sa deliť nesmú. V kelvinoch je 20 °C rovných 293,15 K a 10 °C rovných 283,15 K. Pomer je 1,035: teplejšie len o tri a pol percenta. Zato rozdiel je poctivý: 10 °C a 10 K sú to isté.
Kde má teplomer nulu a kde sto
Sklenená trubička nemá delenie. Treba ho naniesť ako Celsius: ponoriť teplomer do topiaceho sa snehu a označiť nulu, potom do vriacej vody a označiť sto. Okrové rysky sú vaše značky; medzi nimi rozdelí prístroj vzdialenosť sám na desať dielov. Vľavo pohár so snehom, vpravo hrniec na horáku a barometer. Hora v strede ukazuje nadmorskú výšku miesta: čím vyššie, tým nižší tlak a tým skôr voda vrie. Označte sto na Evereste a pozrite sa, čo váš teplomer ukáže v izbe.
Ponorte teplomer do topiaceho sa snehu a počkajte, kým sa stĺpec zastaví. To miesto bude nulou.
02 · Prevod
| Jednotka | Hodnota | Pevné body |
|---|---|---|
| {n} | {v} | {note} |
Pri −40 ukazujú Celziova aj Fahrenheitova stupnica rovnaké číslo.
Delisle a Celsius počítali v roku 1742 smerom nadol: čím teplejšie, tým menšie číslo.
Rozdiel 1 °C je vždy 1 K a 1,8 °F.
03 · Rády veličín
04 · Meracie prístroje
05 · Pravidlá zápisu
06 · Susedné jednotky
07 · Historický oddiel
Celsius overil to hlavné: sneh sa topí pri rovnakej teplote v Uppsale aj na severe Švédska, kým bod varu závisí od tlaku. Navrhol opravu podľa stavu barometra. Preto sa sto stupňov značilo len pri normálnom tlaku.
V roku 1954 sa opora preniesla na trojný bod vody: 273,16 K, teda 0,01 °C. Od roku 2019 je kelvin určený Boltzmannovou konštantou, k = 1,380 649·10⁻²³ J/K. Voda už nič neurčuje a vzťah 0 °C = 273,15 K zostal presný z definície.
Katalóg veličín
celý register →Sedem základných jednotiek SI
Kvapka kyseliny zmení farbu šťavy, soľ zafarbí plameň, voda zamrzne po klepnutí. Pod nimi všetky listy Simetria podľa odborov a abecedne.
Otvoriť register →





